Začína sa
almagestovská éra dejín astronómie
~159 Klaudios Ptolemaios dokončil svoje monumentálne
dielo Almagest. Zhŕňa všetky dôležité antické poznatky z astronómie.
393 Výbuch
supernovy zaznamenaný čínskymi kronikármi. Z Európy záznamy chýbajú.
~420 Martianus Minneus Felix Capella napísal dielo O svadbe Filológie a Merkúra
(De nuptiis Philologiæ et Mercurii), v ktorom hovorí, že Merkúr
a Venuša obiehajú okolo Slnka a ono s spolu nimi okolo Zeme.
~562 Cassiodorus dokončil dielo Základy duchovných a svetských náuk (Institutiones divinarum
et saecularium litterarum.
~575 Gregor z Tours napísal príručku pre
mníchov s názvom O pohybe
hviezd (De cursu stellarum).
~613 Biskup Izidor zo Sevilly dokončil dielo O prírode (De natura rerum),
v ktorom stručne rozoberá kozmologické otázky.
~630 Biskup Izidor zo Sevilly dokončil encyklopedické
dielo Etymológie (Etymologiæ), v ktorom
sa stručne venuje aj vesmíru.
~703 Anglosaský mních Beda Ctihodný dokončil dielo O prírode (De natura rerum), v ktorom
podobne ako Izidor zo Sevilly rozoberá kozmologické a astronomické otázky.
725 Anglosaský
mních Beda Ctihodný dokončil dielo O počítaní
času alebo O rozdelení času (De
temporum ratione), ktoré sa stalo základným dielom pre komputus alebo výpočet
dátumu Veľkej noci.
809 – 812 Na
sneme v Aachene sa zišli učenci, ktorí zostavili súbornú príručku textov o vesmíre.
816 (18.
marec) K tomuto dátumu sa viaže rozostavenie planét v Leidenskom
astronomickom rukopise.
~964 Abdarrahmán ibn Umar as-Súfí publikoval dielo Kniha stálic (Kitáb al-kawákib),
v ktorom sa zmienil aj o hmlovine v Androméde (M31) a Veľkom
Magellanovom mraku.
~1000 Do Európy
sa dostali prvé astroláby.
1006 (noc z 30. apríla na 1. mája) Zažiarila
supernova v súhvezdí Vlk. Je doteraz najjasnejšou supernovou v dejinách
s odhadovanou zdanlivou jasnosťou –9 mag. V Európe ju nízko nad
južným obzorom zaregistrovali svietiť mnísi Saintgallenského kláštora (dnes vo
Švajčiarsku).
~1045 Hermann Chromý
z Reichenau dokončil dielo O stavbe astrolábu (De mensura astrolabii),
prvý jasný a presný popis tohto astronomického zariadenia.
1054 (4. júl) Zažiarila supernova v súhvezdí
Býk, ktorú ako prví zaznamenali čínski astronómovia. Dnes je po nej pozostatok
v podobe Krabej hmloviny (M1).
~1080
V Tolede dokončili islamskí učenci tzv. Toledské tabuľky (Tabulæ Toletanæ) obsahujúce záznamy o polohách
nebeských telies.
1108 Anglický opát Walcher z Malvernu
zostrojil tabuľky pohybu Mesiaca na roky 1036 – 1112.
1134 Adelard z Bathu preložil do latinčiny astronomické
tabuľky arabského astronóma a matematika al-Chvárizmího.
1134 Ján zo Sevilly preložil do latinčiny Základy
astronómie (Rudimenta astronomica) od bagdadského astronóma al-Fargáního.
1138 Platón z Tivoli preložil do latinčiny
Ptolemaiove dielo Štvoro kníh (Tetrabiblos), príručku astrológie.
1175 Gerhard z Cremony dokončil preklad
Ptolemaiovho Almagestu z arabčiny do latinčiny, najvýznamnejšieho diela
starovekej astronómie. Jeho preklad bol najkvalitnejší a používal sa po dlhú
dobu.
1181 Zažiarila supernova v súhvezdí Kasiopeja.
1215 Lateránsky koncil oficiálne prijal doktrínu
stvorenia sveta z ničoho (creatio ex
nihilo).
1259 Nasír ad-Dín at-Túsí založil v iránskej
Maráge observatórium.
~1272 Na príkaz
Alfonza X. Učeného boli zhotovené tzv. Alfonzínske
tabuľky (Tabulæ Alphonsinæ) obsahujúce záznamy o polohách nebeských telies.
Vypočítané boli k roku 1252, keď Alfonz X. nastúpil na trón. Nahradili
staršie Toledské tabuľky.
1277 Parížsky biskup Étienne (Štefan) Tempier
odsúdil 219 téz aristotelovského učenia, ktoré odporovali Svätému písmu. Kto by
ich hlásal aj naďalej, mal byť exkomunikovaný z cirkvi.
~1320
V Paríži sa objavili Alfonzínske tabuľky v latinskom jazyku.
1468 Martin
Bylica napísal správu o pozorovaní kométy z 22. septembra 1468. Ide o
najstarší dochovaný astronomický rukopis z nášho územia.
1472 Vo Ferrare bol vytlačený Traktát o sfére (De Sphaera mundi) od Jána z Holywoodu
(Joannes de Sacrobosco) ako pravdepodobne prvé astronomické dielo vydané
tlačou.
1474 Regiomontanus vydal v Norimbergu svoje
efemeridy na roky 1475 – 1506. Stali sa na niekoľko storočí vzorom pri
vypracúvaní nových tabuliek pohybov nebeských telies.
1496 Vyšlo posmrtne Regiomontanove dielo Výťah z Ptolemaiovho Almagestu
(Epytoma in almagestum ptolomei), najlepší dovtedajší súhrn ptolemaiovskej
astronómie.
1507 – 1514
V tomto období začal po Európe kolovať drobný spis Mikuláša Kopernika
s názvom Krátky komentár
(Commentariolus), v ktorom Kopernik podáva náčrt heliocentrického systému.
1515 Prvé vydanie Ptolemaiovho Almagestu tlačou
1521 – 1522
Posádka výpravy vedenej Fernandom Magellanom (Fernão de Magalhães) sa vrátila
po takmer trojročnej plavbe do domovského prístavu v Portugalsku
a dokázala, že Zem je okrúhla a dá sa oboplávať. Magellan sa návratu
nedožil. Počas plavby (1521) však spozoroval dve svetlé škvrny na južnej
hviezdnej oblohe, ktoré dnes nesú jeho meno (Veľký a Malý Magellanov
mrak).
1524 Peter Apian publikoval dielo Kozmografická kniha (Cosmographicus
liber).
1530 Gemma Frisius navrhol vo svojom diele O základoch astronómie
a kozmografie (De principiis astronomiæ et cosmographiæ), aby sa na
lodiach pri určovaní zemepisnej dĺžky používali hodiny.
1532 Peter Apian a nezávisle na ňom aj
Girolamo Fracastoro objavili, že chvost komét smeruje vždy preč od Slnka.
Fracastoro svoj objav publikoval až v roku 1538.
1538 Ptolemaiov Almagest alebo Matematická skladba (Mathematiké sýntaxis) bola prvýkrát vydaná
tlačou v originálnom jazyku (gréčtine).
1540 Kopernikov žiak Georg Rheticus napísal
a vydal Prvú správu (Narratio
prima), ktorá bola akýmsi predhovorom ku Kopernikovmu dielu Obehy nebeských
sfér.
1543 Kopernik vydal v Norimbergu svoje
celoživotné dielo Obehy nebeských sfér
(De revolutionibus orbium cœlestium), v ktorom publikoval náčrt sústavy so
Slnkom v strede vesmíru (v skutočnosti ležalo neďaleko stredu). Druhé
vydanie vyšlo v roku 1566 v Bazileji a tretie v roku 1617
v Amsterdame.
1551 Erasmus Reinhold publikoval Pruské tabuľky (Tabulæ prutenicæ)
založené na heliocentrickej teórii.
1553 Francúzsky orientalista Guillaume Postel
publikoval dielo Skutočné usporiadanie
nebeských znamení (Signorum cœlestium vera configuratio aut asterismus),
ktorým podnietil záujem o výskum názvov hviezd.
1561 Landgróf Viliam IV. Hessenský si vybudoval
súkromné observatórium. Ako prvé malo otočnú strechu.
1570 Jezuita Christoph Clavius vydal populárnu
učebnicu ptolemaiovskej kozmológie s názvom Komentár k Sacroboscovej Sfére (In sphæram Sacro Bosco
commentarius), ktorá sa do jeho smrti v roku 1612 dočkala niekoľkých
vydaní.
1572 Zažiarila Tychova supernova.
1576 – 1580
Tycho Brahe budoval observatórium Uraniborg na ostrove Ven (vtedy nazývaný
Hven).
1577 Objavila sa jasná kométa. Tycho Brahe odvodil
z jej pozorovaní, že sa pohybuje voľne medzi planétami, a preto
nemôžu mať planetárne sféry pevný povrch. Z pozorovaní jej paralaxy tiež
dokázal, že kométy sa nenachádzajú len v atmosfére (neskôr sa zistilo, že
sú to len vesmírne telesá).
1578 Vyšlo
prvé tlačené dielo s astronomickou tematikou na území Slovenska – Traktát o kométe (Tractatus de
cometa) od Banskobystričana Jakuba Pribicera.
1582 (15. október) Týmto dátumom vstúpil do
platnosti reformovaný juliánsky kalendár, odvtedy nesie názov gregoriánsky na
počesť pápeža Gregora XIII.
1584 Giordano Bruno publikoval svoj spis O nekonečnosti svetov.
1584 Tycho Brahe založil na ostrove Ven ďalšie
observatórium – Stellæburgum.
1587 Uhorské
úrady oficiálne prijali gregoriánsky kalendár.
1588 Tycho Brahe uverejnil svoju heliogeocentrickú
teóriu v spise O nedávnych
javoch v éterálnom svete (De mundi ætherei recentioribus phænomenis).
1596 Johannes Kepler vydal dielo Kozmografické mystérium (Mysterium
Cosmographicum), v ktorom tvrdí, že vesmír je vo svojej podstate zložený
z piatich Platonovských telies.
1596 David Fabricius objavil prvú premennú hviezdu
– Mira Ceti.
1598 Tycho Brahe vydal v nemeckom Wandsbecku pri
Hamburgu dielo Prístroje obnovenej
astronómie (Astronomiæ instauratæ mechanica), v ktorej opisuje svoje
pozorovacie prístroje. V tej dobe boli najpresnejšími a najlepšími na
svete. Druhé vydanie vyšlo v roku 1602 v Norimbergu.
1600 William Gilbert vydal dielo O magnete (De magnete).
1602 Posmrtné publikovanie diela Tycha Braheho
s názvom Cvičenia z obnovenej
astronómie (Astronomiæ instauratæ progymnasmata) s katalógom polôh 777
hviezd
1603 Johann Bayer vydal svoj atlas Uranometria, v ktorom označil jasné
hviezdy gréckymi a latinskými písmenami – tzv. Bayerovo označenie.
1604 (október) Na oblohe sa objavila tzv.
Keplerova supernova.
1606 Johannes Kepler vydal spis O novej hviezde v nohe Hadonosa
(De stella nova in pede Serpentarii), v ktorej opísal pozorovanie
supernovy z roku 1604.
1608 V Holandsku skonštruoval Hans Lipperhey
(Lippershey, Lippershein) prvý ďalekohľad; v apríli 1611 dostal na bankete
v Ríme, kde ho G. Galilei predstavoval, názov telescopium.
Začína sa teleskopická éra astronómie
1609 (5. august; 26. júl podľa juliánskeho
kalendára používaného v tom čase v Anglicku) Thomas Harriot sa stal prvým
človekom, o ktorom máme doklad, že použil ďalekohľad na pozorovanie
nebeských telies. Vyhotovil vôbec prvé nákresy povrchu Mesiaca z teleskopických
pozorovaní (zostali nezverejnené), čím predstihol G. Galileiho o necelé 4
mesiace. Ten pozoroval Mesiac až 30. novembra 1609.
Zdroje:
Hetherington, Barry: Chronicle of Pre-telescopic Astronomy.
1996.
Hockey Thomas (et al.): Biographical Encyclopedia of
Astronomers. Springer, 2014.
Lankford, John
(ed.): History of Astronomy – An Encyclopedia. 1997.
Lindberg, David C. – Shank, Michael H.: Cambridge History of
Science – Volume 2, Medieval Science. Cambridge University Press, 2013.
(Kapitoly 4, 7, 12, 18, 19)
Šišulák, Stanislav: Svietili hviezdy aj v „dobe temna“? In:
História 2011/1–2, s. 15 – 21.
Špelda, Daniel: Astronomie ve středověku. 2008.