2019-05-06

Chronologický prehľad almagestovskej éry astronómie ~159 – 1609

V nasledujúcom príspevku sú uverejnené významné udalosti v dejinách astronómie v období po zverejnení najvýznamnejšieho antického astronomického diela – Almagestu, a to od roku približne 159 do prvého použitia ďalekohľadu na astronomické účely v roku 1609. Medzi významnými svetovými udalosťami sa nachádzajú aj udalosti z územia Slovenska (uvedené tučným písmom). Zoznam nie je konečný a v priebehu času sa bude dopĺňať, spresňovať a opravovať.

Začína sa almagestovská éra dejín astronómie

~159 Klaudios Ptolemaios dokončil svoje monumentálne dielo Almagest. Zhŕňa všetky dôležité antické poznatky z astronómie.
  393  Výbuch supernovy zaznamenaný čínskymi kronikármi. Z Európy záznamy chýbajú.
~420 Martianus Minneus Felix Capella napísal dielo O svadbe Filológie a Merkúra (De nuptiis Philologiæ et Mercurii), v ktorom hovorí, že Merkúr a Venuša obiehajú okolo Slnka a ono s spolu nimi okolo Zeme.
~562 Cassiodorus dokončil dielo Základy duchovných a svetských náuk (Institutiones divinarum et saecularium litterarum.
~575 Gregor z Tours napísal príručku pre mníchov s názvom O pohybe hviezd (De cursu stellarum).
~613 Biskup Izidor zo Sevilly dokončil dielo O prírode (De natura rerum), v ktorom stručne rozoberá kozmologické otázky.
~630 Biskup Izidor zo Sevilly dokončil encyklopedické dielo Etymológie (Etymologiæ), v ktorom sa stručne venuje aj vesmíru.
~703 Anglosaský mních Beda Ctihodný dokončil dielo O prírode (De natura rerum), v ktorom podobne ako Izidor zo Sevilly rozoberá kozmologické a astronomické otázky.
  725  Anglosaský mních Beda Ctihodný dokončil dielo O počítaní času alebo O rozdelení času (De temporum ratione), ktoré sa stalo základným dielom pre komputus alebo výpočet dátumu Veľkej noci.
809 – 812 Na sneme v Aachene sa zišli učenci, ktorí zostavili súbornú príručku textov o vesmíre.
  816  (18. marec) K tomuto dátumu sa viaže rozostavenie planét v Leidenskom astronomickom rukopise.
~964 Abdarrahmán ibn Umar as-Súfí publikoval dielo Kniha stálic (Kitáb al-kawákib), v ktorom sa zmienil aj o hmlovine v Androméde (M31) a Veľkom Magellanovom mraku.
~1000 Do Európy sa dostali prvé astroláby.
1006  (noc z 30. apríla na 1. mája) Zažiarila supernova v súhvezdí Vlk. Je doteraz najjasnejšou supernovou v dejinách s odhadovanou zdanlivou jasnosťou –9 mag. V Európe ju nízko nad južným obzorom zaregistrovali svietiť mnísi Saintgallenského kláštora (dnes vo Švajčiarsku).
~1045 Hermann Chromý z Reichenau dokončil dielo O stavbe astrolábu (De mensura astrolabii), prvý jasný a presný popis tohto astronomického zariadenia.
1054  (4. júl) Zažiarila supernova v súhvezdí Býk, ktorú ako prví zaznamenali čínski astronómovia. Dnes je po nej pozostatok v podobe Krabej hmloviny (M1).
~1080 V Tolede dokončili islamskí učenci tzv. Toledské tabuľky (Tabulæ Toletanæ) obsahujúce záznamy o polohách nebeských telies.
1108  Anglický opát Walcher z Malvernu zostrojil tabuľky pohybu Mesiaca na roky 1036 – 1112.
1134  Adelard z Bathu preložil do latinčiny astronomické tabuľky arabského astronóma a matematika al-Chvárizmího.
1134  Ján zo Sevilly preložil do latinčiny Základy astronómie (Rudimenta astronomica) od bagdadského astronóma al-Fargáního.
1138  Platón z Tivoli preložil do latinčiny Ptolemaiove dielo Štvoro kníh (Tetrabiblos), príručku astrológie.
1175  Gerhard z Cremony dokončil preklad Ptolemaiovho Almagestu z arabčiny do latinčiny, najvýznamnejšieho diela starovekej astronómie. Jeho preklad bol najkvalitnejší a používal sa po dlhú dobu.
1181  Zažiarila supernova v súhvezdí Kasiopeja.
1215  Lateránsky koncil oficiálne prijal doktrínu stvorenia sveta z ničoho (creatio ex nihilo).
1259  Nasír ad-Dín at-Túsí založil v iránskej Maráge observatórium.
~1272 Na príkaz Alfonza X. Učeného boli zhotovené tzv. Alfonzínske tabuľky (Tabulæ Alphonsinæ) obsahujúce záznamy o polohách nebeských telies. Vypočítané boli k roku 1252, keď Alfonz X. nastúpil na trón. Nahradili staršie Toledské tabuľky.
1277  Parížsky biskup Étienne (Štefan) Tempier odsúdil 219 téz aristotelovského učenia, ktoré odporovali Svätému písmu. Kto by ich hlásal aj naďalej, mal byť exkomunikovaný z cirkvi.
~1320 V Paríži sa objavili Alfonzínske tabuľky v latinskom jazyku.
1468  Martin Bylica napísal správu o pozorovaní kométy z 22. septembra 1468. Ide o najstarší dochovaný astronomický rukopis z nášho územia.
1472  Vo Ferrare bol vytlačený Traktát o sfére (De Sphaera mundi) od Jána z Holywoodu (Joannes de Sacrobosco) ako pravdepodobne prvé astronomické dielo vydané tlačou.
1474  Regiomontanus vydal v Norimbergu svoje efemeridy na roky 1475 – 1506. Stali sa na niekoľko storočí vzorom pri vypracúvaní nových tabuliek pohybov nebeských telies.
1496  Vyšlo posmrtne Regiomontanove dielo Výťah z Ptolemaiovho Almagestu (Epytoma in almagestum ptolomei), najlepší dovtedajší súhrn ptolemaiovskej astronómie.
1507 – 1514 V tomto období začal po Európe kolovať drobný spis Mikuláša Kopernika s názvom Krátky komentár (Commentariolus), v ktorom Kopernik podáva náčrt heliocentrického systému.
1515  Prvé vydanie Ptolemaiovho Almagestu tlačou
1521 – 1522 Posádka výpravy vedenej Fernandom Magellanom (Fernão de Magalhães) sa vrátila po takmer trojročnej plavbe do domovského prístavu v Portugalsku a dokázala, že Zem je okrúhla a dá sa oboplávať. Magellan sa návratu nedožil. Počas plavby (1521) však spozoroval dve svetlé škvrny na južnej hviezdnej oblohe, ktoré dnes nesú jeho meno (Veľký a Malý Magellanov mrak).
1524  Peter Apian publikoval dielo Kozmografická kniha (Cosmographicus liber).
1530  Gemma Frisius navrhol vo svojom diele O základoch astronómie a kozmografie (De principiis astronomiæ et cosmographiæ), aby sa na lodiach pri určovaní zemepisnej dĺžky používali hodiny.
1532  Peter Apian a nezávisle na ňom aj Girolamo Fracastoro objavili, že chvost komét smeruje vždy preč od Slnka. Fracastoro svoj objav publikoval až v roku 1538.
1538  Ptolemaiov Almagest alebo Matematická skladba (Mathematiké sýntaxis) bola prvýkrát vydaná tlačou v originálnom jazyku (gréčtine).
1540  Kopernikov žiak Georg Rheticus napísal a vydal Prvú správu (Narratio prima), ktorá bola akýmsi predhovorom ku Kopernikovmu dielu Obehy nebeských sfér.
1543  Kopernik vydal v Norimbergu svoje celoživotné dielo Obehy nebeských sfér (De revolutionibus orbium cœlestium), v ktorom publikoval náčrt sústavy so Slnkom v strede vesmíru (v skutočnosti ležalo neďaleko stredu). Druhé vydanie vyšlo v roku 1566 v Bazileji a tretie v roku 1617 v Amsterdame.
1551  Erasmus Reinhold publikoval Pruské tabuľky (Tabulæ prutenicæ) založené na heliocentrickej teórii.
1553  Francúzsky orientalista Guillaume Postel publikoval dielo Skutočné usporiadanie nebeských znamení (Signorum cœlestium vera configuratio aut asterismus), ktorým podnietil záujem o výskum názvov hviezd.
1561  Landgróf Viliam IV. Hessenský si vybudoval súkromné observatórium. Ako prvé malo otočnú strechu.
1570  Jezuita Christoph Clavius vydal populárnu učebnicu ptolemaiovskej kozmológie s názvom Komentár k Sacroboscovej Sfére (In sphæram Sacro Bosco commentarius), ktorá sa do jeho smrti v roku 1612 dočkala niekoľkých vydaní.
1572  Zažiarila Tychova supernova.
1576 – 1580 Tycho Brahe budoval observatórium Uraniborg na ostrove Ven (vtedy nazývaný Hven).
1577  Objavila sa jasná kométa. Tycho Brahe odvodil z jej pozorovaní, že sa pohybuje voľne medzi planétami, a preto nemôžu mať planetárne sféry pevný povrch. Z pozorovaní jej paralaxy tiež dokázal, že kométy sa nenachádzajú len v atmosfére (neskôr sa zistilo, že sú to len vesmírne telesá).
1578  Vyšlo prvé tlačené dielo s astronomickou tematikou na území Slovenska – Traktát o kométe (Tractatus de cometa) od Banskobystričana Jakuba Pribicera.
1582  (15. október) Týmto dátumom vstúpil do platnosti reformovaný juliánsky kalendár, odvtedy nesie názov gregoriánsky na počesť pápeža Gregora XIII.
1584  Giordano Bruno publikoval svoj spis O nekonečnosti svetov.
1584  Tycho Brahe založil na ostrove Ven ďalšie observatórium – Stellæburgum.
1587  Uhorské úrady oficiálne prijali gregoriánsky kalendár.
1588  Tycho Brahe uverejnil svoju heliogeocentrickú teóriu v spise O nedávnych javoch v éterálnom svete (De mundi ætherei recentioribus phænomenis).
1596  Johannes Kepler vydal dielo Kozmografické mystérium (Mysterium Cosmographicum), v ktorom tvrdí, že vesmír je vo svojej podstate zložený z piatich Platonovských telies.
1596  David Fabricius objavil prvú premennú hviezdu – Mira Ceti.
1598  Tycho Brahe vydal v nemeckom Wandsbecku pri Hamburgu dielo Prístroje obnovenej astronómie (Astronomiæ instauratæ mechanica), v ktorej opisuje svoje pozorovacie prístroje. V tej dobe boli najpresnejšími a najlepšími na svete. Druhé vydanie vyšlo v roku 1602 v Norimbergu.
1600  William Gilbert vydal dielo O magnete (De magnete).
1602  Posmrtné publikovanie diela Tycha Braheho s názvom Cvičenia z obnovenej astronómie (Astronomiæ instauratæ progymnasmata) s katalógom polôh 777 hviezd
1603  Johann Bayer vydal svoj atlas Uranometria, v ktorom označil jasné hviezdy gréckymi a latinskými písmenami – tzv. Bayerovo označenie.
1604  (október) Na oblohe sa objavila tzv. Keplerova supernova.
1606  Johannes Kepler vydal spis O novej hviezde v nohe Hadonosa (De stella nova in pede Serpentarii), v ktorej opísal pozorovanie supernovy z roku 1604.
1608  V Holandsku skonštruoval Hans Lipperhey (Lippershey, Lippershein) prvý ďalekohľad; v apríli 1611 dostal na bankete v Ríme, kde ho G. Galilei predstavoval, názov telescopium.

Začína sa teleskopická éra astronómie

1609  (5. august; 26. júl podľa juliánskeho kalendára používaného v tom čase v Anglicku) Thomas Harriot sa stal prvým človekom, o ktorom máme doklad, že použil ďalekohľad na pozorovanie nebeských telies. Vyhotovil vôbec prvé nákresy povrchu Mesiaca z teleskopických pozorovaní (zostali nezverejnené), čím predstihol G. Galileiho o necelé 4 mesiace. Ten pozoroval Mesiac až 30. novembra 1609.


Zdroje:
Hetherington, Barry: Chronicle of Pre-telescopic Astronomy. 1996.
Hockey Thomas (et al.): Biographical Encyclopedia of Astronomers. Springer, 2014.
Lankford, John (ed.): History of Astronomy – An Encyclopedia. 1997.
Lindberg, David C. – Shank, Michael H.: Cambridge History of Science – Volume 2, Medieval Science. Cambridge University Press, 2013. (Kapitoly 4, 7, 12, 18, 19)
Šišulák, Stanislav: Svietili hviezdy aj v „dobe temna“? In: História 2011/1–2, s. 15 – 21.
Špelda, Daniel: Astronomie ve středověku. 2008.